Baalbak – vôňa časov minulých a minulejších (2. časť)

Autor: Emíre Khidayer | 24.11.2012 o 18:07 | (upravené 24.11.2012 o 18:36) Karma článku: 7,83 | Prečítané:  363x

Aj keď ja zbožňujem jeseň a hmly, dnes sa znova teleportujem do Baalbaku, kde sa slnko v týchto dňoch zjaví častejšie. Otvorím iný príbeh, ktorý núka história. My ju absobujeme a sme jej súčasťou.  

O Baalbak a hlavne jeho chrámy sa starajú nielen súčasní Libanonci, ale staral sa o ne aj Wilhelm II. Tento vraj impulzívny cisár, ktorý kvôli nediplomatickým vyjadreniam spôsobil viacero diplomatických roztržiek, sa rozhodol, že Baalbak zveladí a že prinesie svetu poznanie cez vykopávky. A tak sa v roku 1898 dohodol s osmanským sultánom Abdülhamidom II. a jeho tím začal pracovať. Spoluprácu dvoch veľmocí okrem niektorých zrekonštruovaných častí chrámov, ktoré boli zasiahnuté zemetrasením z roku 1759 zaklincovali aj pamätné tabule cisárovej orlice a sultánov kaligrafický znak na severnej stene Bakchovho chrámu. Obe tabule nechal vyhotoviť sultán Abdülhamid II. aj s vyrytým dátumom návštevy nemeckého cisárskeho páru v Baalbaku, a to 15. novembra 1898. Lenže cisár došiel do Baalbaku už 10. novembra. Nevadí, podstatné bolo, že si rozumeli.

Lenže spolupráca Nemecka a Turecka bola na pozadí politických udalostí predchádzajúcich 1. svetovej vojne tŕňom v oku britskému generálovi Allenbymu. Ten o 20 rokov po návšteve Wilhelma II. v Baalbaku chcel nechať obe tabule zničiť. Na naliehanie svojho libanonského sprievodcu Michela Alúfa (Michel, vďaka Ti za to!) sa uspokojil s tým, že bude stačiť, keď z nich vymaže mená cisára a cisárovnej Augusty Viktórie. Tak sa aj stalo, tabule boli zvesené a podeli sa ktoviekam.

Výhľad na časť Jupiterovho chrámu v Baalbaku z okna hotela Palmyra

V roku 1972 si nemecký archeológ Hans-Christian Lankes v hoteli Palmyra obzeral záznamy a obrázky z odkrytia plakiet a pýtal sa, kde sú. Hoteliér sa mu zahľadel do očí a zaviedol ho do tmavej miestnosti, kde stáli dve mramorové dosky prikryté plachtou. A objav bol na svete! Archeológ sa dohodol s hoteliérom, ktorý bol mimochodom synom spomínaného sprievodcu Michela, že ich nechá s jeho pomocou zrekonštruovať. Na rekonštrukcii začali pracovať, ale vypuknutie občianskej vojny v Libanone vypudilo archeológa z krajiny. Až v roku 1980 dostal fotografie, že tabule v Bakchovom chráme konečne visia.

 

Bol tu aj Charles de Gaulle

Hotel Palmyra s tabuľami aj bez nich si stále žije svojím životom. Je jedným z troch najstarších hotelov v oblasti. Postavený bol v roku 1874. Ďalší je v Damašku, teda v Šáme menom Umajja (po Umajjovskej dynastii, ktorá vládla kalifátu z Damašku v rokoch 661-750) a ten druhý snáď ešte stojí v Aleppe, volá sa Barón. Aj keď celé mesto Baalbak v čase mojej návštevy nevykazovalo žiadne extrémne prejavy šíizmu okrem pár billboardov ajátolláha Chomejního a iných učencov tohto prúdu, predsa len už vchod do hotela Palmyra unášal do sveta otvorenosti a svetla.

 

Famózne raňajky v hoteli Palmyra

Tu som chcela bývať. Pri vchode ma vítala socha z chrámu a farebné mozaikové dlaždice z roku Pána. Vošla som do nádherného hotela s jasným koloniálnym štýlom. Síce spustnutý a ošarpaný, no stále s charizmou. Starý pán ma vítal úklonom. Stará škola sa nezaprie. Ďalší starý pán v okuliaroch bral kufor a ako srna ho vyniesol do izby č. 19 s nádhernými háčkovanými prehodzmi na posteliach. Kúpeľna, skriňa, komoda, všetko bolo pôvodné. Úžasné! Na izbe č. 30 spal Charles de Gaulle. Inde zasa spisovateľ Jean Cocteau či filmové divy egyptského plátna, v časoch, keď ešte ostentatívne fajčili.

Pán Ahmad, ktorý bdel nad každým krokom svojich zákazníkov má 75 rokov. V hoteli robí čašníka od svojich štrnástich. Je hrdý, že tam robí, že môže ponúknuť svoje služby. Pripravil skvelé raňajky, ktoré možno zažiť iba pod úpätím Antilibanonu. Labne, olivy, olivový olej a famózny čerešňový džem, ktorý urobil on sám. Ponúkal ich mnohým známym osobnostiam, ponúkal ich aj mne. Všetko je zaznačené vo veľkej spomienkovej knihe. Jedna z nich je v hoteli Palmyra v Baalbaku.

Lobby hotela

 

Aj keď generál Allenby nechal vymazať mená nemeckého cisára a jemu podobní to robia stále (kam sme sa to posunuli od faraónskych čias?, keď to bolo bežné), ľudia a ich spomienky sa vymazať nedajú. Tvoria súčasť ducha miesta – genia loci.

 

Kto všetko tu bol

Článok venujem mojej babičke Emilke, ktorá by mala dnes meniny, 24.11.2012.

Pán Ahmad robí v hoteli už vyše 60 rokov a je na to hrdý

 

Najbližšie aktivity:

RTVS: PO ARABSKY, rozhlasové vysielanie Čítania pri lampe, repríza, Rádio Regina

1. časť Omán 26.11.2012 o 23,30 hod.
2. časť Jemen 27.11.2012 o 23,30 hod.

3. časť Maroko 28.11.2012 o 23,30 hod.

4. časť Sudán 29.11.2012 o 23,30 hod.

 

3.12. o 10,00 beseda Arabi na mape sveta, Gymnázium v Sečovciach

3.12. o 16,30 beseda Arabi a ich svet, Zemplínska knižnica v Trebišove

4.12. o 10,00 beseda Arabi na mape sveta, Hornozemplínska knižnica vo Vranove n/T

4.12. o 16,30 beseda Prečo knihy o Araboch?, Hornozemplínska knižnica vo Vranove n/T

 

Po 2. rozšírenom vydaní knihy Arabský svet – iná planéta? od 7.11. najnovšie od 22.11. je na svete moja prvá e-kniha v angličtine Príbehy zo Sumhuramu (Tales from Sumhuram) dostupná na Amazone. Okrem toho Život po arabsky.

Venovanie od Jeana Cocteaua

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?