Baalbak – vôňa časov minulých a minulejších (1. časť)

Autor: Emíre Khidayer | 9.11.2012 o 22:02 | (upravené 9.11.2012 o 22:35) Karma článku: 10,53 | Prečítané:  596x

Libanon má veľa príťažlivých miest. Tým, čo navštevujú  Európu a USA, Libanon pripadá ako orientálna krajina a tým, čo navštívili Orient, pripadá zasa ako kultúrne blízka našim krajom. Mondénny život centra Bejrútu prudko kontrastuje s muslimskými oblasťami a tiež nie všade. Drahokam “Švajčiarska Východu” žije s rôznymi pečaťami z rôznych vekov. Reč je o Baalbaku.

Slávnych 6 stĺpov Jupiterovho chrámu v Baalbaku

Keď vojdete do tohto mestečka, najprv Vás privíta veľká mešita so zlatou kopulou a štíhlymi minaretmi. Keď ju zhliadnete, máte pocit, akoby ste boli niekde v Iraku či skôr v Iráne. Typická šíitská. Ohromí Vás svojou mohutnosťou. Tí, ktorí nevedia, čo môžu v Baalbalku ešte čakať, si možno pomyslia, óóo, aká vzácna pamiatka. A to stačí prejsť len niekoľko desiatok metrov ďalej a vtedy sa vynorí niečo a Vy len zalapáte po dychu. Pred Vami sa rozprestrie celé antické mesto! Antické pamiatky mohutných rozmerov z prvých storočí letopočtu! A Vy spoznávate nielen Jupiterov chrám, Bakchusov, iné svätyne, ale aj nádvoria, bazény a fontány. Užívať si tejto krásy môžete celé dopoludnie, lebo minimálne toľko Vám to zaberie, keď si chcete celú pamiatku aspoň pešo prejsť. Navyše, s bonusom individuality, lebo celá pamiatka je skoro iba pre Vás samotných. Hoci je antický Baalbak najväčší turistický skvost Libanonu, po turistoch dnešných dní zem zľahla. Milo pôsobí aj pár suvenírových obchodov, ale vôbec sa nemusíte namáhať do nich zájsť, lebo predavači prídu rovno za Vami. Veď čo by si nevšimli turistov, ktorých môžu na prstoch zrátať. Predavači sú príjemní, nevnucujú sa, dokonca vás poučia. A oproti iným zaručene vedia, kde je Slovensko. Dopriala by som im zaslúžený zisk. Lebo aj 10-dolárové vstupné na osobu pre cudzinca do celého archeologického objektu je primeraná cena tomuto divu sveta a aj to vidno – libanonské autority sa oň aj starajú, opravuje sa tu a nikde ani papierik.

 

Veľká mešita v Baalbaku

 

Vzdialenosti medzi mestami v Libanone mi pripadajú miniatúrne. Od Štaury do Zahle je akoby kameňom dohodil, ale doslova. Maximálne 5 minút. Keď som tvrdila Alanovi, že už sme v Zahle, nechcel mi veriť, ale ja som po  pár nadbytočných kilometroch (ktorým sa zavdala príčinu ja) pochopila, že toto Zahle musí byť. Vybavili sme Zahle aj s hľadaným Chateau, aj povestnú zmrzlinu. Ja som si užívala bytie v údolí Bikáa. Blízkosť sýrskych hraníc bola na dosah, bolo ju cítiť aj v podobe utečeneckých táborov popri hlavnej ceste. Keď správy o Sýrii počujeme v médiách, udalosti sa nám zdajú ďaleké, ale takto, keď vidíte tábory a ľudí, ktorí v nich bývajú, kupujúcich zeleninu a ovocie, tak Vám dôjde, že vojna je reálna. Za čo vlastne kupujú tú zeleninu a ovocie? Nezarábajú, žijú z úspor. Libanon je drahá krajina a ovocie tiež. Jedna oblasť táborov bola rovno za zelovocom, kde sme pristáli, aby sme nafotili a ochutnali ištu, ktorú som už dávno nie. Do šiatrového zelovocu prišiel asi štvorročný usoplený chlapec s bosými nohami. Predavač mu dal banán. Vojna je fakt krutá. To je dnešná realita. Permanentná realita Blízkeho východu.

 

Ovocie išta

Nám to do dnešného vytúženého cieľa netrvalo dlhšie ako pol hodinu. Do Baalbaku sme vošli navečer. Slnko už začínalo padať za horizont a my sme si chceli obzrieť túto nádheru. Bolo po piatej a okoloidúci hlásili zavreté, ibaže by sme sa dohodli so strážcom. Slušne som sa popýtala asi 16-ročného chlapca, ktorý sa tam motal, že kde je kasa a kedy je otvorené. Vysvetlila som mu, že akurát sme dorazili, lenže chrám je už zavretý. Z chlapca sa vykľul strážca a pustil nás zadným vchodom do chrámu. Nechcel ani lístky ani nič za ochotu. Pobehali sme jednu celú časť a Alan mohol byť náramne spokojný, lebo pre neho ako fotografa sa konalo jedno z dvoch najlepších osvetlení, aké vôbec sú.

 

V meste slnka sú aj levy

 

Mesto alebo skôr mestečko Baalbak je vtesnané medzi dve pohoria Libanon a Antilibanon. Mám pocit, že za poslednú dobu si dávam na mušku šíitské oblasti. Niekde cielene, niekde cieľ bol úplne iný. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Baalbak som chcela vidieť stoj-čo-stoj aj napriek tomu, že nad mojou cestou do tohto mesta pod úpätím Antilibanonu v súčasnej jesennej politickej atmosfére viacerí krútili hlavami. Sýrske hranice sú hneď za rohom a občas preletí nejaká strela. Streľbu iba z obyčajných pušiek bolo počuť neraz a rovno v meste. Možno to bolo na vrabce, ako tu už zvyknú, možno nejaká svadba. Nikto sa nevzrušuje, skoro ani my.

 

 

Nádvorie Jupiterovho chrámu

Aj keď prechádzka v októbrovom rannom zubatom slnku pomedzi stĺpy v antickom Heliopolise je úžasná a Vy sa nemusíte potkýňať o davy ľudí, predsa len uvažujem nad tým, že radšej by som túto vymoženosť menila hoc aj za plný chrám návštevníkov, len aby bol v tejto časti sveta zmier a pokoj.

Južná časť chrámu

 

Najbližšia aktivita:

Už tretí deň je na svete 2. rozšírené vydanie mojej prvotiny Arabský svet – iná planéta? Zahrnula som do nej všetko podstatné, čo sa udialo po zmenách, ktoré priniesla arabská jar. Zmenila sa arabská spoločnosť a jej princípy?

Aj o tomto bude beseda + autogramiáda v nedeľu 11.11.2012 o 13 hod. v bratislavskej Inchebe na pódiu ZVKS v rámci knižného veľtrhu Bibliotéka.

Srdečne Vás pozývam!

 

 Na kráse vytesanej do kameňa možno oči nechať

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?